AVI
Tento formát sa používa už od počítačového stredoveku. Prvýkrát ho použil Microsoft v operačnom systéme Windows 3.11 (?) a skratka znamená “Audio Video Interleaved” t.j. zvuk vložený do obrazu. Samozrejme, používaný formát mal parametre, ktoré zabezpečovali možnosť prehrávania aj na počítačoch s procesormi i386. Nepoužívala sa žiadna kompresia, formát videa mohol byť iba 160 x 120 bodov s rýchlosťou prehrávania 15 obrázkov za sekundu. Postupom času a zvyšovaním výpočtového výkonu sa formát AVI dopracoval k vyšším rozlíšeniam a komprimácii obrazu pomocou kodekov. Až dodnes je najpoužívanejším formátom pri zachytávaní obrazu. Nepríjemnou vlastnosťou tohto formátu je obmedzenie veľkosti AVI súboru do 2GB kvôli systému FAT16 používanému pri zavedení formátu. Novšie súborové systémy síce umožnia uložiť dlhší súbor, ale prevažná väčšina programov nie je schopná pracovať s dlhším súborom AVI ako pôvodných 2 GB.

MOV
V čase, keď bol operačný systém Windows ešte iba grafickou nadstavbou DOS, na počítačoch Apple Macintosh už užívatelia veselo pracovali v intuitívnom grafickom prostredí. A mali samozrejme k dispozícii vlastný videoformát “macovského” programu Quicktime. Formát sa dodnes zachoval, no napriek technologickej prevahe, ktorou disponoval, v rokoch 1993 až 1995 zostal iba doplnkovým formátom a masovo sa nerozšíril. Kvôli lepšej kompresii ho však ale radi používajú firmy na distribúciu ukážkových videosekvencií, takže väčšinu filmových trailerov vyrobených v Amerike si môžete stiahnuť práve v tomto formáte. Od verzie QT4 sa môže tento formát používať aj na streamovaný prenos pomocou internetu, ale aj tu stráca pozície pred formátom RalVideo.

MJPEG
Tento formát by mal poznať každý, kto chce zachytávať video na počítači. Formát vytvorili jednoducho postupným spájaním komprimovaných obrázkov typu JPEG za sebou. Je to “hlúpy” formát, jednotlivé snímky sú komprimované nezávisle od seba, preto výsledná kompresia takého súboru nikdy nie je väčšia ako 1:5-12. Najjednoduchšie riešenie však občas môže byť na niečo dobré, preto technická nenáročnosť formátu zabezpečila pre MJPEG nesmrteľnosť pri zachytávaní. Väčšina zachytávacích kariet používa práve tento formát ako prednastavený a celý algoritmus sa dá jednoducho vtesnať do hardvérového kodeku, ktorý kompresiu robí rýchlo, bez zaťažovania procesora. Napriek väčšiemu objemu dát je tento formát najlepším riešením pre prípad, že uložené video budete ďalej spracovávať. Keďže jednotlivé frejmy videa sú nezávislé, umožňuje strihať v hociktorom bode.

MPEG
Tento formát je jediným “medzinárodným” formátom. Vlastný názov znamená iba skratku organizácie “Motion Picture Experts Group”, ktorá túto normu vytvorila a pracuje na vývoji novších verzií. Formát je vytvorený tak, aby bol nezávislý od platformy. Sú známe rôzne verzie tohto formátu používané pri výrobe VideoCD, DVD a digitálneho záznamu v nových digitálnych kamerách. Pri tomto formáte je použitá metóda predpovedania pohybu jednotlivých obrazových bodov alebo blokov tvorených 8x8 alebo aj väčším počtom obrazových bodov. Video sa potom skladá z úplných obrázkov typu JPEG a obrázkov vytvorených z predchádzajúcich snímok a obsahuje iba zmenené bloky a snímky, ktoré sú počítané obojsmerne aj z predchádzajúceho, aj z nasledujúceho obrázka.

MPEG-1
Najstarší z formátov MPG pochádza z roku 1993 a jeho parametre boli navrhnuté tak, aby výsledná kvalita obrazu a zvuku odpovedala klasickému analógovému formátu videokaziet VHS, pri zohľadnení noriem PAL a NTSC. Maximálne rozlíšenie, ktoré táto norma podporuje, je 352 x 288 bodov a 30 obrázkov za sekundu (fps). Kvôli kapacite CD médií používa dátový tok l-l,5 Mb/s s kľúčovými frejmami po dvoch sekundách. Preto sa vám môže zdať, že pretáčanie MPEG videa je omnoho plynulejšie ako napríklad videa DivX, ktoré môže mať tieto záchytné body vzdialené od seba pri jednotvárnych scénach aj po desiatich sekundách.

MPEG-2
Po vytvorení média DVD, ktoré bolo schopné uchovať gigabajty údajov, bol v roku 1995 vytvorený formát s MPG-2, ktorý pracuje na úplne rovnakom princípe ako jeho predchodca, iba umožňuje používať oveľa vyšší dátový tok (100 Mb/s). Obraz môže mať rozmery až 720x576 bodov s premenlivým dátovým tokom. Používa sa pre digitálne TV, v profesionálnych záznamových zariadeniach, DVD a SVCD.

MPEG-4
Tento formát používa opäť nižší dátový tok. Pôvodný úmysel vývojárov bol taký, aby vytvorili formát videa, ktorý by bol použiteľný pri vysokej kvalite obrazu prenosu internetom. Dátový tok takého videa je znížený na l0kb/s až l Mb/s a pri komprimovaní videosignálu boli použité analytické metódy na dosiahnutie minimálnej veľkosti. Pri vytváraní MPEG-4 sa používa väčšia presnosť pri výpočte pohybových vektorov (1/2 pixelov), voliteľná presnosť komprimácie s možnosťou zmeny kvality v jednom videu.