Sieťový počítač vychádza z myšlienky, že bežný používateľ v podniku potrebuje na plnohodnotnú prácu len obmedzený počet špecialnych aplikácií, ktoré sú navyše umiestnené na centrálnom serveri a na klientskom počítači beží len malá časť kódu, zabezpečujúca vstup a výstup
údajov. So skutočným sieťovým počítačom pritom nie je možné plnohodnotne pracovať bez pripojenia na počítačovú sieť. Do klientského počítača nie je možné pridať nijakú kartu s rozhraním ISA, PCI alebo SCSI, tenký klient býva vybavený maximálne rozhraním PC Card (PCMCIA), či UB server, jeho správa a priepustnosť má v takomto systéme dominujúci vplyv na klvalitu práce so sieťovým počítačom.
Prvotná inštalácia systému s tenkými klientmi je pravdepodobne finančne náročnejšia ako vybavenie stolnými počítačmi. Treba zakúpiť výkonný server a inštalovať vysokorýchlostnú sieť. Skutočné úspory prichádzajú až pri prevádzke a správe tohto systému. Administrátor siete je jediná osoba, ktorá potrebuje poznať všetky technické detaily. Celá správa sa následne realizuje z jedného centrálneho miesta.
V prípade modelu s klasickými PC je nevyhnutná aj neustála obnova používateľského hardvéru. Ak k tomu pripočítame náklady na správu a podporu používateľov pri tzv. PC modeli, zistíme, že vo veľkých podnikoch sú takéto rozsiahle inštalácie PC staníc zložité a ich prevádzka je drahá.
Používatelia sieťových počítačov sa vôbec nestarajú o to, aké nástroje majú inštalované. Sústredia sa výhradne na to, čo je ich náplňou práce, a nie na nastavovanie počítača. Podobne je to aj s hardvérovým zastarávaním. Upgrade v hardvérovej i softvérovej oblasti sa vo väčšine prípadov týka centrálneho servera, tenkých klientov len výnimočne.
Z dlhodobého hľadiska inštalácia sieťových počítačov do väčších podnikov prináša finančnú úsporu. Na druhej strane treba počítať s väčšími počiatočnými investíciami a aj s odlišnou organizáciou práce. Radoví pracovníci nemusia mať svoj stály pracovný stôl. Jednoducho prídu do práce,
vyzdvihnú si svoju skrinku so zásuvkami, prisunú si ju k prvému voľnému pracovnému stolu, do sieťového počítača vložia svoju identifikačnú kartu a začnú pracovať na vlastných rozpracovaných projektoch. To všetko nezávisle od fyzického miesta kde sa práve nachádzajú - tedfa i v pobočkách firmy v iných krajinách. Myšlienka takto usporiadaných kancelárií sa dotiahla až tak ďaleko, že počet pracovných stolov v podniku je vždy menší, ako je skutočný počet pracovníkov v podniku - napr. o 10%. Počíta sa stým, že vždy je niekto na služobnej ceste, prípadne je chorý alebo na dovolenke. |
