Procesory firmy Intel

Intel 4004

       Procesor i4004 je prvým mikroprocesorom na svete. Svetlo sveta uzrel 15. novembra 1971. Hoci tento 4-bitový mikroprocesor bol určený pre kalkulátory firmy Texas Instruments, môžeme povedať, že tu sa začala nová éra počítačov - mikroprocesorová.
       Obsahoval 2 300 tranzistorov, vyrábaný bol 10 mikrónovou tecghnológiou (pre porovnanie Pentium IV je vyrábané technológiou 0,13 mikrónu). Mohol adresovať neuveriteľných 640 B (bajtov). Pracoval na hodinovej frekvencii 108KHz. Poznal 46 príkazov.

Intel 8008

       Procesor 8008 bol dvojnásobne výkonnejší ako jeho predchodca 4004. Na trh prišiel 1. apríla 1972. Ak sa niečo dočítate o počítacom stroji Mark-8, tak vedzte, že práve on obsahoval mikroprocesor 8008. Mark-8 je známy ako jeden z prvých počítačov pre domácnosť.
       Obsahoval 3 500 tranzistorov, vyrábaný bol 10 mikrónovou tecghnológiou (rovnako ako I4004). Mohol adresovať 16 kB. Pracoval na hodinovej frekvencii 200KHz.

Intel 8080

       V roku 1974 (opäť 1. apríla) sa procesor I8080 stal mozgom prvých osobných počítačov Altair 8800 . Výrobca očakával, že predá 200 systémov za rok, ale doba ukázal, že ich budú desiatky tisíc. Operačný systém pre "Altair" vyrobila novozaložená firma "MicroSoft".
       Obsahoval 6 000 tranzistorov, vyrábaný bol 6 mikrónovou tecghnológiou. Mohol adresovať 64 kB (16-bitová adresová zbernica). Pracoval na hodinovej frekvencii 2MHz. Bol 10 násobne výkonnejší ako jeho predchodca 8008, oba však stále patrili k 8-bitovým mikroprocesorom.

Intel 8088/8086/80186

       Procesor 8088 je 16-bitový procesor vnútorne zhodný s 8088. Jediný rozdiel bola 8-bitová externá (vonkajšia)údajová zbenica, ktorej priepustnosť bola od 4,5-7,6 MB/s. Na trh bol uvedený 1. júna 1979. Pracoval na vnútornej frekvencii 4,77-8 MHz. Mikroprocesor obsahoval 29 tisíc tranzistorov, mal veľkosť 33mm² so 40 vývodmi a napájaním 5V. Adresová zbenica mala šírku 20 bitov, čo umožňovalo adresovať 1MB. Pracuje iba v reálnom móde a rovnako ako 8086 spolupracoval s matematickým koprocesorom 8087. Bol integrovaný do prvého počítača firmy IBM pod označením IBM PC. Procesory 8086 a  8088 boli vyrábané technológiou 3µm.
       Procesor 8086 je prvým plne 16-bitovým procesorom firmy Intel, ktorý bol uvedený 8. júna 1978. Obsahuje 29 000 tranzistorov. Procesor 8086 pracuje s údajmi veľkosti 16 alebo 8 bitov a vytvára 20-bitovú adresu pre adresáciu "až" 1 MB fyzickej pamäte, korú počítače s týmto procesorom nikdy nedosiahli. Virtuálnu pamäť nepodporuje. Procesor je v púzdre typu dual-inline so 40 vývodmi s jediným napájaním +5V na frekvencii 4,77-10 MHz. S týmto procesorom je programovo plne zlúčitelný procesor 8088 (procesory 80186 a 80188 sa v praxi neujali). Taktiež aj procesory 80286, 80386 a 80486 sa v reálnom režime programujú rovnako. 
       Procesor 80186 pochádza z roku 1980. Kupujúci sa mohli rozhodnúť medzi CHMOS a HMOS verziou, prípadne 8 a 16 bitovou verziou. Jeho rýchlosť bola okolo 25 MHz a výrobná technológia 1 mikrón. Aj napriek tomu, že prechádzal postupným vývojom, nikdy sa do PC nedostal.

Intel 80286

Procesor 80286 je následníkom 8086. Na trh prišiel 1. februára 1982. Ide o 16-bitový procesor s pokročilejšou architektúrou podporujúci prácu v dvoch režimoch. V reálnom režime je zlúčiteľný s 8086 a v chránenom režime poskytuje vlastnosti smerujúce k viacúlohovému spracovaniu. Na čipe je s procesorom integrovaná taktiež jednotka správy pamäte, ktorá v chránenom režime dovoľuje adresovať 16 MB reálnej pamäte a až l GB virtuálnej pamäte. Jednotka taktiež poskytuje prostriedky pre 4 úrovňovú ochranu častí pamäte proti neoprávneným prístupom.
      V reálnom režime možno na procesore spúšťať programy určené pre 8086 bez ich modifikácie. Pre spracovávanie v chránenom režime si vyžaduje rekompiláciu, prípadne úpravu programu.
      K procesoru je pripojená 16-bitová údajová a 24-bitová adresová (max 16MB RAM) zbernica. Údajová zbernica mala priepustnosť podľa frekvencie od 11,4-38,1 MB/s. Procesor je integrovaný do štvorcového integrovaného obvodu so 68 vývodmi a rozmermi 47mm². Obsahoval 134 tisíc tranzistorov. Vyžaduje jediné napájacie napätie +5 V. Pracoval na frekvenciách zbernice postupne od 6-12,5MHz.

Intel 80386

80386 je prvým plne 32-bitovým procesorom firmy Intel. Ochranné známky I386, 80386DX a 386DX sú obchodnými názvami jedného a toho istého procesora, ktorý v ďalšom texte budeme podľa predchádzajúcich zvyklostí označovať 80386. Prvý procesor 386DX bol taktovaný na 16 MHz a prišiel na trh v októbri 1985, v apríli 1989 prišiel typ s najvyššou frekvenciou 33 MHz (konkurenčné firmy AMD a Cyrix až do 40 MHz). Obsahoval 275 tisíc tranzistorov v 132 pinovom PGA puzzdre.
      Typ pomenovaný 80386SX alebo 386SX je procesor vnútorne úplne rovnaký s 80386, ale má vonkajšiu 16-bitovú štruktúru. Vzťah 80386 a 80386SX je podobný ako 8086 a 8088. Všetko, čo v ďalšom texte platí pre 80386, platí aj pre 80386SX.
      Procesor 80386 je integrovaný do keramického púzdra PGA so 132 vývodmi. Spracuje 32-bitové vonkajšie i vnútorné údaje a 32-bitovú adresu. Na čipe je společne s procesorom i jednotka správy pamäte obhospodarujúca 4 GB fyzickej a 64 TB virtuálnej pamäte. Základné rozdiely oproti 80286 sú: procesor dokáže pracovať s 32-bitovými operandami, segmenty môžu mať veľkosť až 4 GB, procesor podporuje stránkovanie pamäte a virtuálny 8086 režim.
      Procesor pracuje v troch možných režimoch: reálnom, chránenom a virtuálnom 8086. Reálny režim je zlúčiteľný s 8086 (s množstvom rozšírení), chránený režim je vlastný 80386 a je zlúčiteľný s chráneným režimom 80286 tak, že programy určené chránenému režimu 80286 je možné používať bez zmien. V režime virtuálny 8086, do ktorého možno prepnúť proces v rámci chráneného režimu, je ponúkaná možnosť zdielať napr. MS-DOSu ako jeden proces operačného systému Unix.
      K procesoru 80386 bol vyprojektovaný 32-bitový matematický koprocesor dodávaný pod označením 80387. Tento koprocesor je opäť programovo zlučiteľný s predchádzajúcimi typmi.

Intel 80486

      Procesor 80486 má 32bitovú architektúru. Častejšie než 80486 býva označovaný ochrannou známkou I486. Na jednom čipe je spolu s procesorom integrovaná jednotka správy pamäte, jednotka operácií v pohyblivej desatinnej čiarke (Floating-Point Unit) a jednotka rýchlej vyrovnávacej pamäte (Cache). Jednotka operácií v pohyblivé desatinnej čiarke je vlastne to, čo bol matematický koprocesor 80387 pre procesor 80386. Procesor má všetky rysy, ktoré mal 80386 a je doplnený novými technológiami pre zvýšenie výkonu.
      V roku 1991 bol uvedený na trh aj lacnejší variant procesora 80486, nazývaný 80486SX alebo tiež 486SX. Od 80486 sa líši tým, že nemá integrovanú jednotku pohyblivej desatinnej čiarky (matematický koprocesor). K tomu slúži obvod nazývaný 487SX. Pri 486 (486DX)tento obvod pomohol zrýchlyť spracovanie údajov, pretože odľahčil svojou výpomocou pri celom komplexe matematických operácií hlavnú časť mikroprocesora.
      Všetky programy vytvorené pre 80386, aj tie, které pracujú s jednotkou správy pamäte (používajúcu segmentovanie a stránkovanie) a s koprocesorom 80387 budú v 80486 funkčné bez akýchkoľvek zásahov.
      Pretože sa oproti 80386 nezmenila jednotka správy pamäte, je v procesore 80486 rovnaká kapacita fyzickej pamäte (4 GB) a virtuálnej pamäte (64TB). Nezmenili sa pracovné režimy ani postupy a inštrukcie ovládajúce výpočty v pohyblivé desatinnej čiarke.

Intel Pentium

      Procesor sa objavil 22. marca 1993. Procesor obsahoval 3,1 millióna tranzistorov a bol vyrábaný 0,8 µm technológiou. Na trh sa dostal v dvoch verziách a to 60 a 66 MHz. Vývojom prišiel až na hranicu 200 MHz. Zbernica mikroprocesora pracovala na frekvencii 25MHz. V porovnaní s jeho predchodcom i486 prinieslo Pentium superskalárnu architektúru, implementáciu dvojice výkonných jednotiek a najmä rozšírenie externej údajovej zbernice z 32 na 64 bitov. Zmeny v jadre a vlastnostiach sa prejavili aj navonok. Mikroprocesor dostal nové puzdro, ktoré sa v histórii rodiny Pentií niekoľko ráz menilo.
      Prvej serverovej verzie Pentia sme sa dočkali v novembri 1995.
      Prvá mobilná verzia Pentia sa na trhu objavila až v septembri 1997, t.j. po viac ako štyri a pol roku!

Intel Pentium MMX

      Prvé modely mikroprocesorov s technológiou MMX (MultiMedia eXtension ) boli oficiálne predstavené 8. januára 1997. Priekopníkmi boli modely Intel Pentium MMX s pracovnými frekvenciami 166 a 200 MHz, neskôr prešli až na 233 MHz. Procesory obsahovali 4,5 milióna tranzistorov. Napájanie jadra 2,8 V. 
      3. marca 1997 Intel ohlásil prvé modely Pentium OverDrive MMX s pracovnými frekvenciami 125, 150 a 166 MHz, určené pre upgrade počítačov, ktorých základné dosky nepodporujú dve napájacie napätia potrebné na napájanie mikroprocesorov MMX. Mikroprocesory OverDrive majú na puzdre integrovaný stabilizátor napájacieho napätia.
      Mikroprocesory s podporou MMX pre notebooky (kódové označenia Tillamok) sa na trh uviedli 8. októbra 1997 s pracovnou frekvenciou 200 a 233 MHz. Vyrábajú sa novšou 0,25µm technológiou (doteraz 0,35). To prispelo k zníženiu spotreby čipov.

Intel Pentium Pro

      11. január 1995 bol deň príchodu Procesora Intel Pentium Pro (150MHz), ktorý obsahoval 5,5 miliónov tranzistorov (0,35 micron), mohol adresovať 64 GB pamäte. Bol určený pre 32-bitové servery a pracovné stanice, ktoré potrebovali jeho výkon pre CAD aplikácie a vedecké výpočty. Všetky procesory sú vyrábané s integrovanou rýchlou cach pamäťou druhej úrovne.
      V roku 1997 pribudli na trh aj dva nové procesory pre servery Pentium Pro s pracovnými frekvenciami 180 a 200 MHz, pri ktorých sa zvýšila kapacita L2 cache na 1MB.

Intel Pentium II

      15. júl 1997 (podľa iných zdrojov 7. máj resp. 30. apríl) je dňom, keď boli ohlásené mikroprocesory Intel Pentium II s pracovnými frekvenciami 233 a 266 MHz. Najvyššiu pracovnú frekvenciu dosiahli na hranici 450 MHz. Procesor obsahoval 7,5 milióna tranzistorov a bol vyrábaný 0,35  µm technológiou. Napájanie jadra 2,8 V. Dokázal adresovať až 64 GB pamäte. Pentium II bolo dodávané v Slote I, čo ukončilo otvorenosť mikroprocesorových platforiem. Dual independent bus, dynamic execution, Intel MMX™ technology

Intel Celeron

      Tento procesor predstavuje ekonomickejšiu verziu procesora Intel Pentium II, pričom disponuje relatívne dobrým výkonom hlavne pre kancelárske aplikácie. Na trhu sa objavili po prvý raz 15.4.1998. Pôvodne bol tento procesor uvedený na trh s označením Celeron 300 a bol bez pamäte cache druhej úrovne L2, kým veľkosť cache pamäte L1 bola 32kB. V tomto vyhotovení nedosahoval veľmi vysoký výkon.
      Firma Intel sa neskôr (4.Q 1998) rozhodla pre integráciu L2 cache a uviedla takýto modifikovaný procesor pod označením Celeron 300A (Mendocino). Neskôr prišli na trh procesory radu Celeron s vyššou taktovacou frekvenciou (333 až 500MHz). Tie už nemajú za číslicou písmeno A, ale sú vybavené pamäťou cache L2 s veľkosťou 128 kB (štvrtinová v porovnaní s Pentiom II), ktorá pracuje na rovnakej frekvencii ako jadro mikroprocesora. Systémová zbernica pre procesory Celeron pracuje na frekvencii 66MHz. Procesory sú dodávané v balení PPGA (Plastic Pin Grid Array ).
      Pripojiť procesor Celeron na základnú dosku možno pomocou redukcie na Slot1. Toto riešenie poskytuje možnosť neskoršieho použitia procesora Intel Pentium II a naviac je tento spôsob o niečo lacnejší ako pripojenie pomocou Socket 370.
      Celeron s pracovnou frekvenciou 800 MHz je prvý desktopový Celeron so 100 MHz FSB.
      Od pocesorov Celeron 1200, ktoré sú určené pre Socket 370 nastala zmena pri procesore Celeron 1300 kde sa zmenila rýchlosť systémovej zbernice na 100MHz.
      Zmena nastala aj pri procesore Celeron 1700 (42 miliónov tranzistorov), ktorý bol určený pre päticu Socket 478, rýchlosť FSB ostáva 400MHz (4x100MHz).
      Procesory Celeron na frekvencii do 1,8GHz sú postavené na staršom jadre Willamette s výrobnou technológiou 0,18µm. Nová generácia Celeronov od frekvencie 2,00GHz použva nové jadro Northwood (podobne ako Pentium 4) vyrábané technológiou 0,13µm naďalej s L2 cache veľkosti 128kB.

Intel Pentium III Xeon

      V 5. januára 1999 mala premiéru trojica najnovších modelov mikroprocesora pre servery Intel Pentium II Xeon. Všetky tri modely majú rovnakú pracovnú frekvenciu 450 MHz a navzájom sa líšia iba kapacitou vyrovnávacej pamäte L2 cache - 512 KB, 1 MB a 2 MB.

Intel Pentium III

      V 4.Q 1999 boli predstavené procesory Pentium III s frekvenciami 750 a 800 MHz (začínali na 533 MHz), vychádzajúce z 0,18-mikrónovej technológie a využívajúce prvky Advanced Transfer Cache a Advanced System Buffering, ktoré zlepšujú výkonnosť vďaka tomu, že umiestňujú rýchlu sekundárnu pamäť (L2 cache) priamo na procesor a rozširujú dátovú cestu pre procesor. Pracujú so systémovou zbernicou FSB s frekvenciou 100 MHz.
      Prvok Advanced Transfer Cache (prenosová rýchla vyrovnávacia pamäť) tvorí rýchla L2 cache s kapacitou 256KB, ktorá je súčasťou procesora, je rovnako rýchla ako procesor a pripojená k procesoru prostredníctvom novej dátovej cesty so šírkou 256 bitov. Technológia Advanced System Buffering zvyšuje počet "vyrovnávacích pamätí" medzi procesorom a jeho systémovou zbernicou, čím ďalej urýchľuje tok informácií a zvyšuje celkovú výkonnosť systému.
      Rozdiel medzi starším Socket 370 a novším Socket 370T je v tom, že novší podporuje mikroprocesory Pentium III a Celeron na báze jadier Tualatin produkovaných 0,13 µm technológiou. V kategórii Celeronov s jadrom Tualatin je posledným vyrábaným modelom s taktovacou frekvenciou 1,4 GHz. Potom nastane prechod Celeronov na jadrá na báze Pentia 4.

Intel Pentium III Xeon

      V 1.Q 1999 spoločnosť Intel predstavila procesory Pentium III Xeon vo verzii 500 MHz a 1.Q 2000 vo verzii 800MHz pre segment pracovných staníc a serverov - triedu jednoduchých alebo duálnych procesorových internetových serverov.
      Procesor Pentium III Xeon je založený na výrobnej technológii 0,18 mikrónu a využíva cach pamäť 256 KB a Advanced System Buffering, ktoré zlepšujú výkonnosť vďaka tomu, že umiestňujú sekundárnu vyrovnávaciu pamäť L2 priamo na procesor a rozširujú dátovú cestu na procesor. Procesor takisto ponúka systémovú zbernicu 133 MHz a zabudovaný systém regulácie napätia.
      Procesory sú vybavené 70 novými inštrukciami SIMD (Internet Streaming SIMD), ktoré zvyšujú výkon procesora v serveroch a pracovných staniciach pri využívaní aplikácií náročných na pamäť a multimédiá, ako aj pri práci s internetom. Využívajú pamäť L2 cache 512 KB, 1MB a 2MB pre dvoj-, štvor-, osem- a viaccestné servery a pracovné stanice.

Intel Pentium 4

      Pentium 4 (Willamette) je desktopový mikroprocesor založený na revolučnej architektúre NetBurst . Možnosti týchto procesorov v čase ich uvedenia nevedeli využiť prakticky nijaké aplikácie, čo neodzrkadľovalo výkonnostný rozdiel novej technológie. Pôvodne bol mikroprocesor dodávaný v pätici Socket 423. Ani nie po roku bol uvádzaný v novej pätici Socket 478, ktorá mala o 55 kontaktov viac ale pritom bola rozmermi menšia. Pôvodná pätica bola provizórnym riešením, Socket 423 je totiž iba akousi redukciou a samotný mikroprocesor je "zapuzdrený" do Socket 478. Prínosom novej pätice je aj zjednodušená montáž chladiča. Mikroprocesor pracuje so 100 MHz systémovou zbernicou. Toto číslo predstavuje fyzickú rýchlosť, tá efektívna je štvornásobná 400 MHz. Tá je dosiahnutá vďaka technológii QDR (Quad Data Rate). Pamäť L1 cache pre údaje má šírku zbernice 256-bit. (Athlon XP iba 64-bit.) a pracuje na rovnakej frekvencii ako jadro. tak isto aj pamäť L2 cache pracuje na frekvencii jadra.
      Intel pri zmene jadra Pentií 4 kompletne preniesol výrobu mikroprocesorov z technológie 0,18 mikrometra na 0,13 mikrometra. Výsledkom tohto prechodu je z hľadiska používateľov zmenšenie plochy jadra, zdvojnásobenie kapacity sekundárnej pamäte L2 cache (z 256 KB na 512 KB), zníženie tepelného vyžarovania a zvýšenie pracovných frekvencií.
      Vďaka prechodu z 0,18 na 0,13 µm technológiu a súčasnému prechodu z 200 na 300 mm wafery sa Intelu podarila významná redukcia výrobných nákladov. Wafer s priemerom 300 mm disponuje viac než dvojnásobnou plochou ako 200 mm. K tomu možno pridať rozdiel spôsobený "zmenšením" plochy jadra jedného mikroprocesora. Preto Intel za rovnaký časový úsek dokáže vyrobiť viac mikroprocesorov, na jeden wafer sa ich totiž teraz zmestí 484 oproti predchádzajúcim 144.
      Na počiatku bola pre Pentium 4 k dispoícií jediná čipová súprava, ktorá túto platformu na celý rok "pripútala" k pamätiam Rambus (RDRAM). Dôsledkom boli drahé systémy a nízke predaje. Po čase nezávislí výrobcovia uviedli čipové súpravy dovoľujúce výrobcom základných dosiek ponúknuť používateľom alternatívy v podobe spojenia Pentia 4 a pamätí SDRAM a neskôr aj DDRAM.
      Jadro Celeronu skutočne drží krok s Pentiom 4 na rovnajkej frekvencii (1,7 GHz) v celočíselných operáciách aj vo výpočtoch s "plávajúcou" desatinnou čiarkou, ale práca náročná na prísun údajov trpí nedostatkom vyrovnávacej pamäte, viazne prístup k diskom a predovšetkým do operačnej pamäte. V absolútnych číslach podáva výkony na úrovni Pentia 4 s frekvenciou 1,5 GHz. To však nie je zlé vysvedčenie, ak si pozrieme cenový rozdiel pri uvedení Celeronu 1,7 GHz a Pentia 4 1,5 GHz, ktorý činí zhruba 2500 Sk.

Intel Pentium 4 HT

      V počítačoch, ktoré vyžadujú výkon v oblasti digitálneho audia a videa alebo v súčasnom spracovaní viacerých úloh by sa mali objaviť procesory Intel Pentium 4 s podporou technológie Hyperthreading. Hyperthreading je technológia Intelu, ktorá dovoľuje zvýšiť počítačový výkon buď použitím softwéru, ktorý dokáže pracovať s viacerými vláknami súčasne (multithread software) alebo prácou v režime spracovania viacerých úloh naraz. Táto technológia umožňuje, aby jeden procesor súčasne spracovával dve samostatné vlákna výpočtu, ak to aplikácia umožňuje. Inak povedané, je to hardwarové vytvorenie dvoch procesorov na jednom skutočnom jadre Pentia 4. Procesor sa voči softwaru správa tak, akoby bol v počítači dvakrát. To je však iba zdanie, pretože druhý virtuálny procesor môže využívať iba tie prostriedky skutočného procesora, ktoré nevyužíva prvý virtuálny procesor. Jedná sa teda o maximálne využitie všetkých častí jedného čipu. HT je akási kompenzácia toho, že Pentium 4 dokáže v jednom takte spracovať iba jeden príkaz, kým Athlon XP až tri. Prvým procesorom Intelu, ktorý podporuje novú technológiu HT je Pentium 4 3,06GHz s jadrom Northwood HT uvedeným na trh 14.11.2002. Rýchlosť FSB v tomto prípade je 533MHz (4x133MHz). Pri tejto rýchlosti zbernice je jej priepustnosť 4,2 GB/s. Skutočne prvým mikroprocesorom, do ktorého Intel HyperThreading implementoval, bol, bol Xeon MP (12.3.2002). Ten bol však určený na nasadenie v serveroch.
      14.4.2003 uviedla spoločnosť Intel na trh ďalšiu generáciu mikroprocesorov Pentium 4. Disponuje nižšou frekvenciou ako jeho predchodca - 3 GHz (oproti 3,06 GHz). Aj napriek tomu ide údajne o najvýkonnejší mikroprocesor. Intel už druhýkrát v histórii mikroprocesorov Pentium 4 zvyšuje pracovnú frekvenciu systémovej zbernice. Tá je pri novom mikroprocesore 800 MHz (4 x 200 MHz v režime QPB), čím sa Intel dostal na dvojnásobok frekvencie v porovnaní s prvou verziou Pentia 4 (Willamette - 400 MHz FSB) a výrazne zrýchlil aj v porovnaní s predošlou generáciou Pentia 4 (Northwood 533 MHz). Vyššia frekvencia systémovej zbernice prináša platforme Intel ďalší potenciál v podobe zvýšenia prenosovej rýchlosti zo 4,2 GB/s, resp. pôvodných 3,2 GB/s na aktuálnych 6,4 Gb/s a tým aj priepustnosti systému.
      Intel Pentium 4 560 (frekvencia 3,6 GHz) s napájacím napätím 1,25-1,4 V, L1 cache 16 kB, L2 1 MB a bez L3 cache vyrábaný 90 nm technológiou pre päticu LGA 775 (Land Grid Array) tiež nazývanú Socket T.

Intel Pentium 4 XE

      4.11.2003 oficiálne uviedla spoločnosť Intel Corporation na trh mikroprocesor Pentium 4 XE (Extreme Edition) s pracovnou frekvenciou 3,2 GHz, 800 MHz systémovou zbernicou a 2048 KB (2 MB) vyrovnávacej pamäte L3 a 512 KB L2. Podstatne lepšie vyzerá novinka v porovnaní so serverovým Xeonom 3,2 GHz, ktorý má iba 1 MB L3 cache a 533 MHz systémovú zbernicu. Nemyslím si však, že druhé z porovnaní je správne, Intel totiž tento mikroprocesor uvádza ako najvýkonnejšiu desktopovú alternatívu, po ktorej majú siahnuť počítačoví nadšenci a hráči.
      Intel Pentium 4 XE s frekvenciou 3,4 GHz, s napájacím napätím 1,6 V, L1 cache 16 kB, L2 512 kB a L3 2 MB vyrábaný 130nm technológiou pre päticu LGA 775 (Land Grid Array) tiež nazývanú Socket T. Využitie pamätí DDR2.

Intel Pentium 4 Prescott

      Spoločnosť Intel uviedla 2.2.2004 mikroprocesory Pentium 4 s jadrom Prescott v štyroch variantoch (pracovné frekvencie 2,8; 3; 3,2 a 3,4 GHz), označované "Pentium 4 3,4E GHz". Písmeno E označuje podporu technológie Hyper-Threeading a 800 MHz zbernicu. Kapacita pamäte L2 cache je 1MB. Intel na rozdiel od doterajších zvyklostí realizoval dve zmeny súbežne: prechádza na novú výrobnú technológiu 90nm a uvádza nové jadro mikroprocesora.
      Ďalšou technologickou novinkou je nasadenie nového materiálu (Strained Silicon), ktorý je použitý v procese výroby ako substrát. V porovnaní s klasickým kremíkom má Strained Silicon zmenenú kryštalickú štruktúru (boli zvýšené vzdialenosti medzi jednotlivými atómami). Toto riešenie umožňuje zvýšiť rýchlosť prechodu elektrónov cez štruktúry tvoriace mikroprocesor.
      Z pohľadu používateľa prináša Prescott aj rozšírenie podporovaných inštrukcií. K doterajším pribudlo 13 nových, ktoré dostali označenie SSE3. Rovnako ako MMX, SSE a SSE2 aj tieto majú zvýšiť výkon mikroprocesora pri práci s multimediálnymi údajmi a pri súčasnom využívaní viacerých aplikácií.
      Pätica má o 277 pinov viac ako súčasná, teda je potreebný prechod na platformu LGA 775 (Socket T).
      Spotreba jadra by mala byť pri špičke 100W, pri bežnej záťaži priemerne 83W (Northwood 96W).

Počet tranzistorov (v miliónoch)
Pentium	Pentium 4 Willamette	Pentium 4 Northwood	Pentium 4 Prescott	Pentium 4 Extreme Edition
3,1	42	55	125	169

Intel Itanium

V máji 2001 uviedol Intel na trh 64-bitové mikroprocesory Itanium.

Intel Itanium 2

Procesor rozširuje pôvodnú architektúru Itanium (IA-64). Najviditeľnejšou zmenou je zvýšenie frekvencie zbernice na 400 MHz a integrovanie ďalšieho stupňa vyrovnávacej pamäte do jadra procesora a tým zvýšenie jej rýchlosti. Aj keď sa zdá frekvencia tohto procesora príliš nízka, výkonom presvedčí. Itanium 2 dosahuje v operáciách s desatinnou čiarkou výkon cez 10 GFLOPS, kým Pentium 4 sa blíži k hranici 5 GFLOPS. Procesor je vyrábaný technológiou 0,18 µm, 128-bitová zbernica pracuje na frekvencii 400 MHz s priepustnosťou 6,4 GB/s. Frekvencia procesora sa poghybuje od 0,9 po 1 GHz. Vyrovnávacie pamäte majú nasledovné kapacity: L1=32kB, L2=256kB a L3=1,5-3MB. Procesor Itanium 2 smeruje do výkonných serverov

Intel Centrino - PentiumM

      12.3.2003 Intel uviedol na trh novú architektúru Centino, ktorej základom je procesor PentiumM. Architektúra Centrino si naplno podmanila notebooky. PentiumM sa vyrába v troch modifikáciách: základná, LV (Low Voltage) a ULV (Ultra Low Voltage) verzia.

Pokorenie hraníc

      Na pokorenie prvého gigahertza potreboval mikroprocesorový priemysel 25 rokov (1974 - 3.3.2000), druhý zvládol za 17 mesiacov (3.3.2000 - 27.8.2001) a na pokorenie tretieho potreboval iba 15 mesiacov (27.8.2001 - 14.11.2002).